luu

dnes budem smutná...

budem, lebo ma trápi niečo, čo by ma vlastne ani trápiť nemalo. veď prečo sa trápiť hlúposťami? klebetami? záklisnými ťahmi? intrigami? preto. lebo mi je ľúto. že sa týkajú mňa.

nahnevali ma dve. jedna viac a jedna menej. nahnevali ma dve v kancelárii, kde sa každé ránko pije kávička, veselo sa ohovára, jedna druhej vyplakáva, aká krivda jej bola chudere spôsobená, druhá prvej pritakáva, aká je chudera, že si toto musí nechať trpieť. a ktože jej to spôsobuje? ja! som proste neochotná beštia. no áno, tá prvá hovorila pravdu. to, že to bola iba polovičná pravda, to však už nikoho nezaujíma. a najmenej tú druhú, tú, ktorá prvej pritakáva a nezaujíma ju pohľad z druhej strany. prečo by mal? s kým by potom pila každé ráno kávu a s kým by potom klebetila? na druhej strane, mňa vlastne nezaujíma, čo si o mne myslí niekto, kto do očí rozpráva med, a za chrbtom pľuje jed... ale naozaj nezaujíma?

aaach, je mi tak smutno...